Marcyho hora, New York

Autor: Ján Komrska | 26.12.2020 o 12:28 | (upravené 28.12.2020 o 14:37) Karma článku: 10,43 | Prečítané:  9466x

Pozývam vás na Marcyho horu (Mount Marcy), najvyšší vrch štátu New York. Dosahuje výšku 1,629 metrov. Tento výlet je súčastou mojich túr na najvyššie hory štátov USA.  

Marcyho hora

Marcyho hora (Mount Marcy) sa nachádza Adirondackom pohorí na severe štátu New York a dosahuje výšku 1,629 metrov. Pôvodní obyvatelia z kmeňa Mohawkov ju nazývali Trhač oblakov. Dnes nesie meno jedenásteho guvernéra štátu New York. Nachádza sa v odľahlej časti pohoria a najkratšia cesta na jej vrchol a späť je dlhá 23 kilometrov. Zdolal som ju za šesť hodín.

Turistické chodníky k najvyšším horám v tomto pohorí začínajú pri horskej chate Adirondack Loj, o ktorú sa spolu s chodníkmi starajú dobrovoľníci z Klubu Adirondack. Zaparkoval som pri chate a jedna z dobrovoľníčok sa skepticky pozrela na moju výbavu a doporučila mi pribaliť si viac vody na pitie. Za túto radu som jej bol neskôr vďačný.

Bolo krásne slnečné septembrové ráno a ja som vykročil svižným krokom. Chodník spočiatku mierne stúpal hustým ihličnatým lesom popri potoku k Marcyho priehrade, kam som sa dostal asi za pol hodinu. Priehradu tu vybudovali takmer pred sto rokmi, ale po jej poškodení hurikánom Irena v roku 2011, sa ju rozhodli neopraviť. Jej okolie však ostalo populárnym miestom na stanovanie a mne poskytlo prvý neúplný výhľad na hory v jej okolí.

Chodník ďalej stúpal lesom, zmenil sa však z pohodlného, ihličím vystlaného, na kamenistý a hrboľatý. Okrem náročného terénu ma začala spomaľovať vysoká vlhkosť vzduchu. Prekvapilo ma, ako často som musel oddychovať a piť vodu. Les bol naďalej veľmi hustý, takže som stále nevidel svoj cieľ. A napriek veľkému záujmu turistov o výstup na Marcyho horu, som zatiaľ nestretol takmer nikoho.

Postupne som sa prepracoval k Indiánskym vodopádom odkiaľ som mohol zazrieť okolité vrchy. Chodník prestal strmo stúpať a ja som sa dostal ku hranici lesa. V diaľke som zbadal Marcyho horu, nad ktorou sa sťahovali oblaky, ale ona, verná svojmu indiánskemu menu, im vytrvalo odolávala. Všade navôkol som videl zelenú farbu nekonečných jedľových a smrekových lesov, ktoré mi pripomenuli Nízke Tatry (pred ich vyklčovaním).

Záverečný výstup si vyžadoval lezenie po skalách. Chodník bol naďalej dobre vyznačený. A kedže je v pohorí turistika povolená počas celého roku, cesty nad lesom sú vyznačené kopami kameňov, aby boli dobre viditeľné aj keď sú pod snehom. Asi po pol hodine som stál na skalnatom vrchu, kde ma privítal dobrovoľník z Klubu Adirondack. Poskytol mi údaje o pohorí a turistike a odpovedal na moje otázky. S podobnými dobrovoľníkmi som sa neskôr stretol aj na iných vrchoch v okolí. Trávia svoje prázdniny v horách, opravujú chodníky a pomáhajú turistom poznať, chrániť a milovať toto krásne pohorie. Patrí im moja úcta (a obdiv, kedže denne zvládnu túru, z ktorej som sa ja zotavoval približne týždeň).

Pohľad z vrcholu bol ohromujúci, naokolo som videl iba hory a lesy, nikde ani náznak ľudskej činnosti (stavebnej či drevorubačskej). Presne tak, ako to videli pôvodné kmene Mohawkov a Oneidov, ktoré sem po stáročia prichádzali loviť divú zver. Hoci prisťahovalci z Európy drevo v Adirondackom pohorí ťažili (dokonca ho aj vyvážali do Anglicka a Írska), nikdy neprišlo na masívny výrub stromov. Dôvodov bolo určite viac, jedným z nich je nedostupnosť pohoria, ale aj fakt, že parlament štátu New York už v roku 1892 vyhlásil na ploche 24,000 km2 lesnú rezerváciu, ktorá mala ostať “navždy divočinou”, čo sa podarilo dodržať. Mimochodom táto rezervácia by svojou rozlohou pokryla polovicu Slovenska!

Hoci zdiaľky skalný vrch Marcyho hory pripomínal vrchy v Nízkych Tatrách, pri bližšom pohľade som si všimol zvláštnu štruktúru skál, ktoré ho tvorili. Skladali sa akoby z malých čiastočiek zlepených spolu. Zistil som, že Adirondacké pohorie tvoria usadeniny z morského dna, ktoré boli počas tektonickej činnosti vytlačené na povrch a neskôr vystavené činnosti ľadovca. Po ňom zostalo v pohorí viac než 200 jazier, ale ani on nezmenil jemnú granulóznu štruktúru skál. Jedno z jazier sa nachádza priamo pod Marcyho horou. Volá sa Slza z oblakov a vyviera z neho rieka Hudson, ktorá sa vlieva v New Yorku do Atlantického oceána.

Po kratšom oddychu som sa pustil na cestu späť. Tá prebehla v pohode. Tento výlet ma motivoval spoznať ďaľšie vrchy v Adirondackom pohorí ale aj najvyššie hory v iných štátov USA.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Už ste čítali?