Anterova hora, Kolorádo

Autor: Ján Komrska | 14.2.2021 o 14:47 | Karma článku: 7,24 | Prečítané:  345x

Pozývam vás na Anterovu hora (Mount Antero) v Skalnatých horách (Rocky Mountains), ktorá patrí do skupiny 53 najvyšších vrchov Koloráda.

Anterova hora

Anterova hora (Mount Antero) sa nachádza v Pohorí Sawatch (Sawatch Range) v Skalnatých horách (Rocky Mountains) a dosahuje výšku 4,351 metrov. Anterova hora je pomenovaná podľa náčelníka indiánskeho kmeňa Ute, ktorý obýval oblasti dnešnej Arizony, Koloráda, Nevady a Utahu. Náčelník Antero bol považovaný za zmierlivého vodcu nakloneného k požiadavkám prisťahovalcov, s ktorými podpísal viaceré mierové dohody.

Na Anterovej hore sa nachádzajú náleziská drahých kameňov, hlavne vzácneho svetlomodrého akvamarínu. Viacerí vlastníci majú povolenia na ťažbu minerálov, ktorá tu prekvitá počas letných mesiacov už viac ako sto rokov. Ťažiari vybudovali cestu, ktorá končí pod vrcholom, a preto je Antero obľúbenou destináciou turistov a považuje sa za jeden z ľahších výstupov. Žiaľ cesta si vyžaduje terénne vozidlo. Moje SUV-čko na ňu nebolo vhodné, a preto som musel zdolať 25 kilometrovú túru peši.

Bol krásny prvý júnový deň. Ťažobná horúčka ešte nenastala, a tak som kráčal ranným lesom v úplnom tichu. Cesta mierne stúpala a bola v podstate dobre upravená, avšak na niektorých miestach z nej vytŕčali ostré kamene, ktoré si vyžadovali vyšší podvozok. Asi po hodine šliapania som začul za sebou rev motora a po chvíli ma obehol džíp. Škoda, že ma nezobral so sebou, som si pomyslel.

Onedlho som sa dostal ku Baldwinovmu potoku, ktorého hladina bola kvôli topiacemu sa snehu vysoká. Musel som ho teda prebrodiť. V okolí Baldwinovho potoka sa dá stanovať, a preto si tu budujú základné tábory hľadači drahokamov. Zatiaľ tu však neboli.

Na druhej strane potoka bola cesta náročnejšia. Stále bola zjazdná džípom, ale prudšie stúpala a bola viac kamenistá. Ešte som bol stále v lese, hoci stromy sa už začali prerieďovať. Začala na mňa doliehať únava. To ma dosť prekvapilo, lebo som ešte neprekonal takmer žiadny výškový rozdiel. Po chvíli ma cesta priviedla ku holému svahu, na ktorého úbočí som v diaľke nad sebou uvidel dlhé serpentíny. Rozmýšľal som, či by som si nemohol skrátiť cestu ku ním po svahu. Avšak pri spomienke na skratku na Šavane, som si to rýchlo rozmyslel. Ostal som teda na pôvodnej ceste, ktorá stúpala ku hranici lesa.

Nad hranicou lesa sa kvalita cesty mierne zlepšila. Bola širšia a stúpanie bolo prispôsobené ťažšej technike, ktorá ju musí zvládnuť. Tá je totiž stále potrebná vo vyšších polohách na výstavbu ďalších komunikácií. Pustil som sa do serpentín. Boli hlboko zarezané do svahu a spôsobovali jeho eróziu a ničenie vzácnej tundry. Na mnohých miestach bol svah úplne odhalený. Šliapalo sa mi dobre, ale často som musel oddychovať a zhlboka dýchať. Na obzore som zazrel svetlý vrchol Antera. Postupne sa mi ukazovali aj okolité hory. Popri ceste kvitli nebeskí piloti (Polemonium viscosum) a oznamovali mi, že som sa priblížil do vyššej nadmorskej výšky, ktorú obľubujú.

Zrazu som zbadal pred sebou zaparkovaný džíp, ktorý ma ráno predbehol na lesnej ceste. Keď som sa k nemu priblížil, pochopil som, prečo ho tu šofér odstavil. Poslednú zákrutu totiž prikrýval veľký snehový jazyk, cez ktorý sa auto nemalo šancu dostať. Dával tiež odpoveď, prečo ešte nezačala ťažba. Sneh bol mäkký a veľmi ťažko sa po ňom kráčalo. Neraz som sa zabáral po kolená. Za snehovým jazykom cesta pokračovala do sedla pod falošným vrcholom. Stúpanie bolo naďalej veľmi únavné.

V sedle sa predo mnou ukázala veľká plochá trávnatá lúka. Za ňou sa hrdo týčili Tabevaš so Šavanom, kde som bol predchádzajúci deň. Fúkal tu však silný vietor, a tak som rýchlo pokračoval ďalej. Cesta obchádzala po vrstovnici falošný vrchol. Na jej konci začali posledné serpentíny. Tie už neboli zjazdné, práve naopak, boli veľmi nestabilné a zle sa po nich kráčalo. Z časti boli ešte pokryté snehom. Mnohokrát som sa zabáral a šmýkal. Stretol som na nich majiteľa džípu, ktorý sa vracal z vrcholu, a povzbudil ma, že to už nemám ďaleko.

Na konci serpentín, som konečne zazrel cieľ svojej túry. Rozladilo ma, keď som zistil ako ďaleko sa ešte nachádza. Očakával som, že bude bližšie. Prekvapilo ma tiež, že cesta k nemu po hrebeni, vyžadovala lezenie po skalách. Bol som značne unavený a pochyboval som, či to zvládnem. Nesmelo som sa vydal na hrebeň. Postupoval som veľmi pomaly. Po zdolaní skál mi už ostal len posledný výstup. Pomaly som sa vyštveral na vrchol. Pohľad na okolité hory bol nádherný. Avšak kvôli silnému vetru som musel rýchlo zísť pod vrchol.

Pri zostupe som si všimol miesta, na ktorých prebieha ťažba drahokamov. Ide o primitívny spôsob ťažby. Ručne sa odstránia balvany a pod nimi sa hľadajú drahé kamene. Tie sú často v termafroste pod povrchom, ktorý treba roztopiť. Pri tejto činnosti sa poruší povrch a začne erózia. Mnohí  ochrancovia prírody protestujú proti takejto bezohľadnej ťažbe, zatiaľ žiaľ neúspešne. Postupne som zostúpil serpentínami ku hranici lesa a odtiaľ ku Baldwinovmu potoku. Lesná cesta ku autu smerovala na sever, kde sa vypínala v zapadajúcom slnku hora Princeton a "dohliadala", aby som sa šťastne vrátil. Túto náročnú túru som zvládol za 9 hodín (ale bez akvamarínu vo vrecku).

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Česko zakázalo pohyb medzi okresmi

Rok od prvého prípadu zaznamenali takmer dvadsaťtisíc mŕtvych.


Už ste čítali?