Belfordova hora a hora Oxford, Kolorádo

Autor: Ján Komrska | 21.2.2021 o 15:51 | (upravené 21.2.2021 o 21:06) Karma článku: 7,03 | Prečítané:  199x

Pozývam vás na Belfordovu horu (Mount Belford) a horu Oxford (Mount Oxford) v Skalnatých horách (Rocky Mountains), ktoré patria do skupiny 53 najvyšších vrchov Koloráda.  

Belfordova hora a hora Oxford

Belfordova hora (Mount Belford) a hora Oxford (Mount Oxford) sa nachádzajú v Pohorí Sawatch (Sawatch Range) v Skalnatých horách (Rocky Mountains) a dosahujú výšku 4,329 a 4,316 metrov. Belfordova hora je pomenovaná po Jamesovi Burnsovi Belfordovi, prvom predstaviteľovi Koloráda zvolenom do Kongresu po pričlenení ku Spojeným štátom. Bol známy svojimi plamennými prejavmi a charakteristickými svetlo hrdzavými vlasmi. Baníkom, ktorí v jej okolí ťažili striebro, vrchol ešte nepomenovanej hory nápadne pripomínal jeho vlasy, a tak ju nazvali na jeho počesť.

Horu Oxford pomenovali geodeti Hart and Ellingwood, prisťahovalci z Veľkej Británie, ktorí si ju všimli počas meraní okolitých hôr. Keďže štíty južne od nej niesli mená štyroch známych amerických univerzít (Columbia, Harvard, Princeton a Yale), dali jej meno po svojej vlastnej Alma mater. Výstup na horu Oxford si nevyžaduje lezenie po skalách, ale keďže je prístupná iba chodníkom, ktorý vedie cez Belfordovu horu, túra je 20 kilometrov dlhá a prekonáva výškový rozdiel 1,700 metrov. Je teda fyzicky veľmi náročný.

Vyrazil som skoro ráno a na parkovisku som bol ešte pred svitaním. Počul som iba šumenie Jasného potoka (Clear creek), pri ktorom som o čosi vyššie parkoval pri výlete na štít La Plata. Nechcelo sa mi však šliapať za tmy, tak som počkal na brieždenie a vydal sa vpred. Zvuk potoka čoskoro utíchol a okolo mňa bol pokojný hustý ihličnatý les. Cesta príkro stúpala serpentínami, bola však dobre upravená a ľahko sa po nej kráčalo. Asi po hodine sa stromy vytratili a predo mnou sa otvorilo široké rúbanisko. Oblasť musela spustošiť lavína alebo víchrica. Stromy už boli zväčša vyťažené a na ich mieste rástli menšie kríky. Chodník viedol stredom rúbaniska a občas som začul zvuk potok. Bol však dobre ukrytý v kríkoch. Postupne som prišiel na koniec rúbane, a opäť som vošiel do lesa. Chvíľu som kráčal medzi stromami, ktoré sa postupne začali vytrácať. Pri hranici lesa som naďabil na pozostatky zrubov, ktoré pravdepodobne používali baníci. Za nimi sa predo mnou ukázala Belfordova hora. Prichádzal som ku nej zo severozápadu, takže bola ešte ponorená do ranného šera. Na opačnej strane údolia sa v lúčoch slnka ukazoval masív hory Missouri a o chvíľku som bol pri odbočke na ňu. Hora Missouri tiež patrí do skupiny 53 najvyšších vrchov Koloráda, zatiaľ som ju ešte nezdolal.

Pokračoval som k úpätiu Belfordovej hory, na jej severnej strane sa hadili nekonečné serpentíny. Videl som ako po nich stúpajú k vrcholu turisti, čo ma prekvapilo, lebo na parkovisku som nevidel žiadne autá. Serpentíny prekonávajú takmer 700 metrový výškový rozdiel k vrcholu. Stúpanie bolo brutálne, nielen kvôli únave a nedostatku kyslíka, ale aj silnému studenému vetru, ktorý mi vytrvalo znepríjemňoval výstup. Pomaly som sa blížil k vrcholu a jediné čo ma motivovalo bol pohľad na okolité hory, ktoré sa mi postupne ukazovali na obzore. Výstup po serpentínach mi trval presne dve hodiny. Po ich zdolaní sa chodník narovnal a mierne stúpal k vrcholu. Vrchol Belfordovej hory sa výrazne líšil svojim vzhľadom od ostatných štítov v Koloráde. Jej skalnatý vrcholec tvoria ostré skaly zafarbené do hrdzava, na ktorých sa nedalo posedieť.

Po krátkom oddychu (pod vrcholom), som sa vydal na horu Oxford. Videl som ju v diaľke. Viedol ku nej priamy chodník po hrebeni, ktorý nevyzeral náročne. Hora totiž nemá výrazný reliéf, tvorí ju skôr mohutný masív. Spustil som sa do sedla a začal stúpať ku vrcholu. Postupoval som veľmi pomaly. Cesta sa mi zdala zrazu nekonečná, ale za hodinu som ju zvládol a stál som na plochom vrchole hory Oxford. Užil som si pohľad na krásne hory naokolo, ale na oblohe sa začali zbiehať mraky, a tak som nestrácal čas oddychovaním a radšej som sa vybral na spiatočnú cestu.

 Spustil som sa po hrebeni späť do sedla. Na ľavej strane sa týčila hora Harward, nad ktorou sa už preháňala búrka. Pridal som do kroku, ale výstup späť na Belfordovu horu bol veľmi namáhavý, a tak som postupoval veľmi pomaly. Zrazu ma dobehli dvaja turisti, ktorých som stretol na vrchole Oxfordu. K môjmu údivu jeden z nich bol iba v šľapkách. To mu zjavne nebránilo v rýchlom napredovaní a s ľahkosťou na obehli, čo mi nezlepšilo náladu. Pomaly som sa štveral ku Belfordovej hore. Z východu bol na ňu zaujímavý pohľad. Jej ostré skaly tvorili na jej vrchole akoby korunu. Spomenul som si na baníkov, ktorí ju práve kvôli jej strapatému hrdzavému vzhľadu pomenovali po ryšavom senátorovi. Veru sa nemýlili.

 Z Belfordovej hory som sa spustil späť po serpentínach dole. Na nich som stretol zopár turistov. Ale potom som už kráčal až ku parkovisku osamote. Bol ešte iba začiatok septembra, ale príroda sa už pripravovala na príchod zimy. Prekvapilo ma preto niekoľko kvitnúcich indiánskych štetcov pri chodníku, ktoré si akoby pomýlili ročné obdobie. Ku autu som sa spustil tichým lesom. Bol som rád, že sa mi vyhla búrka, a že som sa po deviatich hodinách namáhavej túry vrátil v poriadku.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Víkendový výber: Kde sú rómske športové talenty dnes

Pravidelná dávka víkendového čítania i tipov na voľné chvíle.


Už ste čítali?